Pri pohľade na dom zaujme nie bežné tvarové, materiálové a konštrukčné riešenie. Nahá materialita a odhalenosť domu dobre zapadajú do okolitého prostredia, kde horizonty ďaleko lemujú vodné porasty, mokraďové lúky a hladina rybníka. Dom je situovaný na dlhej neveľmi širokej parcele obopínajúce jazero v jeho západnom záhybe. Aj napriek takmer 125 m2 zastavanej plochy dom neuberá z krajiny viac ako okolité tuctové chatky.

Celý dom je vynesený na betónových stenách a podporných nenápadných oceľových stĺpoch tak, aby nechal pod sebou voľnú plochu a priehľad z cesty na jazero. Betón, drevo a strieborný kov sú jediné viditeľné materiály. Nosné konštrukcie sú priznané, odkryté a zdanlivo je jeho obyvateľ vystavený nepriazni ročných období. V skutočnosti je obytný priestor ,,voľne“ vložený do betónového nosného rámu a od konštrukcie je tepelne izolovaný z jej vnútornej strany. Vďaka šírke 5,5m rastie samovoľne pod domom celročne tráva, ktorá tak stiera hranice medzi domom a jeho okolím. Na úrovni terénu sa nachádza iba malý priestor technického zázemia a skladu záhradného nábytku, ktorý je umiestnený na okraji pôdorysu uzavretý v kubuse surových betónových stien.

Samotný obytný priestor je jednoduchou plynúcou dispozíciou. Vstupuje sa doň priamo z exteriérového nekrytého schodiska. Napravo od vstupu sa vchádza do neveľkej obývacej miestnosti s kuchyňou prepojenou s výhliadkovou terasou. Miestnosti dominuje betónový krb umiestnený na pozdĺžnej osi domu. Detailom zaujme akumulačná stena na západnej stene izby zo starej plnej pálenej tehly s pečatnými znakmi, čo opäť dodáva modernému vzhľadu rurálny odkaz. Od obytnej miestnosti plynie pozdĺž východnej presklenej fasády chodba prepáchadzajúca postupne cez predsieň, detskú izbu, kúpeľňu až do spálne umiesnenej v opozícii k dennej časti domu.

Zo strany vodnej plochy vedie na obytné podlažie jednoramenné schodisko odsadené od hmoty domu. Z objemu vystupuje už len rozľahlá terasa, ktorá vďaka svojej konštrukcii podobne ako schodisko pôsobí ľahko. Nedokonalý drevený obklad pochôdznych plôch zapadá do prostredia a je zároveň úprimnou výpoveďou remeselného prevedenia. Drevený obklad je zopakovaný aj na najvýraznejšej črte domu; na tieniacej konštrukcii celopresklenej fasády orientovanej po celej východnej a západnej strane domu. Architektova vízia bolo okrem vizuálne odľahčeného domu vytvoriť aj energeticky efektívnu stavbu, preto sa väčšina tieniacich panelov dá posúvať tak, aby v zime odkryla až 80% fasády domu a akumulovala tak energiu zo slnka.

Architektúra je znakom životného štýlu majiteľa. Peter Rakšány strávil časť svojej kariéry v slnečnej Austrálii, kde sa dostal do kontaktu s inou filozofiou stavania a bývania. Ľahkosť a otvorenosť sú znaky austrálskej architektúry, ktorá tak dodnes čerpá z ideálov moderny. Svetelnosť a vzdušnosť sú však vlastné nielen austrálskej architektúre ale sú rovnako aj primárnymi rysmi československej moderny 30. rokov na ktoré sa dnes žiaľ veľmi zabúda. Austrálsky vklad do sveta modernizmu spočíva azda v estetike minimalizmu a v širokom uplatňovaní nahých prírodných materiálov. Toto sú motívy, ktoré sú ľahko čitateľné aj na Dome pri jazere v Jakubove.

Dom je neporovnateľný s bežnou zástavbou. Jeho voľné prízemie vynesené nad terén podobne ako slávna vila Savoy jednoznačne odkazuje na tradície moderny. Aj napriek materiálovej skromnosti a jej priznaným nedokonalostiam pôsobí táto priam slávnostne. Dovoliť si nezastavať prízemie a naopak nechať ho vyznieť v jeho priestorovej voľnosti je v pozitívnom zmysle luxusom, ktorý si nemôže dovoliť každý užívateľ.

Obrátená skladba konštrukcie umožňuje pôsobiť hrúbkou stien veľmi subtílne. Hydroizolácia strechy je zaťažená v malej hrúbke extenzívnym sukulentným porastom, čo okrem príjemného vzhľadu zabraňuje prehrievaniu betónovej konštrukcie stropu a navyše flóra pochádza z bezprostredného okolia jazera.